Dezinfekciu vody vykonávame za účelom zaistenia mikrobiologickej nezávadnosti. Používame metódy chemické (chlórdioxid, chlórnan sodný, ozón atď.) alebo fyzikálne (UV žiarenie). Zaistíme dezinfekciu vody pitnej, procesnej i odpadovej, teplej i studenej, pre priemysel, menšie i väčšie prevádzky.
Naše zariadenie na dezinfekciu vody
Dávkovacie sety
AquaDos
dávkovanie chemikálií
Generátory chlórdioxidu OXCL
dezinfekcie potrubí
UV
lampy
dezinfekcia bez chémie
Metódy dezinfekcie potrubia
Dezinfekcia vody chlórdioxidom
Chlórdioxid zažil veľký boom v súvislosti s baktériou typu Legionella. Oproti chóru má vyššiu dezinfekčnú kapacitu a je ho možné použiť aj pri vyššom pH vody (uvádza sa rozsah použitia pri pH medzi 4 až 10). Pri použití chlórdioxidu vzniká tiež menej halogénovaných organických látok, pretože chlórdioxid na rozdiel od chlóru nereaguje s amónnymi iónmi a amino-zlúčeninami. Rozpustnosť chlórdioxidu pri nízkych teplotách je tiež lepšia ako v prípade chlóru, uvádza sa, že chlórdioxid je až desaťkrát lepšie rozpustný vo vode. To ho robí vhodným činidlom pre priemyselné rozvody napríklad na úpravu vody do chladiacich veží. Táto dezinfekcia potrubia je účinná aj proti biofilmom.
Dezinfekcia vody UV zářením
Hoci sa to možno nezdá, dezinfekcia vody UV zářením je stará metóda. Vo Francúzsku bola prvýkrát vyskúšaná už v roku 1910. Princíp dezinfekcie vody pomocou UV žiarenia spočíva v degradačných účinkoch UV žiarenia na nukleové kyseliny vo vode prítomných mikroorganizmov. Genetická informácia buniek je tak poškodená, nemôžu sa teda ďalej množiť a hynú. UV dezinfekcia potrubia je tiež výhodná preto, že nepoužíva žiadne chemikálie, nemá vplyv na chuť a zápach vody, účinnosť málo ovplyvňuje pH vody a teplota. UV lampa je navyše zariadenie, ktoré má na priestor a inštaláciu malé nároky a dá sa povedať, že je v podstate bezobslužná.
Dezinfekcia vody chlórom
Najpoužívanejšou dezinfekciou je vzhľadom na svoju relatívne nízku cenu chlorácie. Pre pitnú vodu sa používa kontinuálne dávkovanie s dávkou až 0,3 mg/l voľného chlóru, v akútnych prípadoch šoková dezinfekcia o dávke cca 4 mg/l počas niekoľkých málo hodín. Dezinfekcia vody chlórom prináša bohužiaľ aj nevýhody vrátane rizika tvorby toxických Trihalometánov (THM) a halogenoctových kyselín (HAA). Chlór môže ďalej byť v plaveckých bazénoch príčinou svrbenia kože, pálenia v očiach a spôsobuje známy a nepríjemný zápach.
Dezinfekcia vody ozónom
Dezinfekcia vody pomocou ozónu je zo svojej podstaty jednoduchá. Ozón nie je nič iné ako trojatómová molekula kyslíka (v starších učebniciach chémie by ste ho skutočne našli pod názvom trikyslík), a tá je ako taká vysoko nestabilná, takže sa vo vode rozpadá na atomárny kyslík a molekuly kyslíka (alebo ak chcete dikyslíka). Atomárny kyslík sa vyznačuje veľkým oxidačným účinkom a veľmi účinne zabíja baktérie vo vode. Ozón je možné vyrobiť priamo vo vode pomocou elektrolýzy, UV žiarením alebo vysokým výbojom v atmosfére čistého kyslíka za použitia generátora ozónu. Nevýhodou tohto spôsobu dezinfekcie potrubia sú vysoké obstarávacie náklady.
Termická dezinfekcia
Termická dezinfekcia je svojim prevedením veľmi jednoduchá. Voda sa zahreje na určitú stanovenú teplotu (táto teplota záleží hlavne na druhu mikroorganizmu, ktorý sa má zničiť) a na tejto teplote sa ponechá po dobu 20 minút. Termická dezinfekcia síce nie je v súčasnosti tak rozšírená, ale udržiavanie rozvodov teplej vody pri teplotách vyšších ako 60 °C kombinované s prehriatím bojlera predstavujú veľmi jednoduchú a účinnú metódu, ako zabrániť množeniu legionelly vo vodovodných rozvodoch. Baktériách sa totiž najlepšie darí pri teplotách medzi 20 až 45 °C, teploty presahujúce 80 °C už sú pre nich smrteľné.