Limit pre pitnú vodu: 0,2 mg/l
- Bez farby, chuti či zápachu
- V infúziách a vnútrožilových roztokoch zvyšuje riziko alzheimerovej a parkinsonovej choroby
- Pôsobí toxicky na ryby a rastliny
Odstránenie hliníka z vody
- Princíp riešenia – vyzrážanie a filtrácia, iónová výmena, adsorpcia, reverzná osmóza
Prírodný hliník (hliník je tretí najpočetnejší prvok v zemskej kôre) je pomerne nerozpustný a do vody sa z hornín prirodzene uvoľňuje väčšinou v podlimitnom množstve. Zdrojom zvýšenej koncentrácie môžu byť kyslé dažde či kyslé pramene podzemnej vody, ktoré ho z hornín dokážu uvoľniť, alebo priemyselné odpadové vody.
Pre človeka je hliník nebezpečný väčšinou len pri priamom preniknutí do krvného obehu. Všetky vnútrožilové roztoky tak majú prísnejší limit (0,010 mg/l). Pri požití nepredstavuje hliník výrazné nebezpečenstvo a dokonca sa bežne do vody dávkuje ako zrážacie činidlo pri úprave pitnej vody.
Vzhľadom na nízku rozpustnosť možno hliník ľahko odstrániť úpravou hodnoty pH, vyzrážaním a následnou filtráciou.