Berýlium a jeho odstránenie z vody
Berýlium je pomerne tvrdý, veľmi krehký a tiež zle taviteľný kov. Ak je berýlium rozžeravený až do červeného žiaru, je ťažné. Berýlium zle vedie ako elektrinu, tak aj teplo. Berýlium možno dlhoročne uchovávať v petroleji alebo nafte, s ktorými nereaguje.Na vzduchu vykazuje stabilitu, pri kontakte s vodou sa na ňom vytvoží slabá vrstva oxidu berylnatého.
Hlavné uplatnenie má berýlium najmä v šperkárstve, kde ako beryl zdobí napríklad aj anglickú korunu. Veľmi dôležitou vlastnosťou berýlia je priepustnosť röntgenového žiarenia, ktorá sa bohato využíva v jadrových reaktoroch. Dlhšie najdem berýlium v metalrugii a elektronike.
Vplyv berilia na zdravie
Hoci je berýlium v rôznych odboroch veľmi užitočná látka, pre zdravie človeka, je veľmi nebezpečná. Berýlium a jeho soli sú toxické a karcinogénne. Pri dlhšom vdychovaní aerosólu môže vzniknúť pľúcna choroba tzv. chronická berylióza.
(Najmä práškové berýlium) Ekzémy na kožu, poškodenie dýchacích, ciest, kožné problémy, vyrážky na koži, rakovina pľúc.
Maximálne riziko nastáva v prípade prijímania berýliových soli z potravín alebo vody!
Metódy odstraňovania berýlia z vody
(Iba bežné vodárenske technológie)
| technológie | stupeň | účinnosť % |
| čírenie síranom hlinitým | čirenie | 70 – 80 |
| piesková filtrácia | 55 | |
| filtrácia cez aktívne uhlie | < 10 | |
| alkalizácia sódou a filtrácie | filtrácia cez koplen 43 – 50 | |
| alkalizácia vápnom a filtrácia | piesková filtrácia 0 – 47 | |
| odkyslenie na PVD | filtrácia 0 – 40 |
Iónová výmena
Keďže prevažná časť tejto nežiaducej látky sa vo vode vyskytuje v katiónovej forme možno na jej odstránenie použiť proces iónovej výmeny avšak za použitia silne kyslého katexu.
Iónovou výmenou možno bez problémov dosiahnuť stanovených limitov pre berýlium vo vode.
- Limit pre berýlium v pitnej vode je podľa vyhlášky č. 252/2004 Zb. stanovený na 2,0 mikrog/l.