Pesticíd DDT je pravdepodobne najznámejším prípadom prehnaného používania chemických látok človekom. DDT bolo často používaným insekticídom (postrekom proti hmyzu). V čistej forme je to biely prášok zle rozpustitelný vo vode a dobre v tukoch.

Prvú syntetizáciu DDT vykonal rakúsky chemik Othmar Zeidler avšak jeho schopnosti insekticidity našiel až v roku 1939 Paul Hermann Müller. DDT pomáha k eliminácii škodlivého hmyzu v poľnohospodárstve a komárov v tropických destináciách.

Limit DDT v pitnej vode je stanovený v SR na 0,1 g / l.

Negatívne účinky

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bolo preukázané, že sa DDT hromadia v telách živočíchov a to aj pomerne ďaleko od miesta použitia. Spôsobovalo to okrem iného nízku plodnosť u hlodavcov, zmenšoval škrupiny vtáčích vajec a ďalšie negatíva, čo viedlo až k vymieraniu niektorých živočíšnych druhov.

Dnes je DDT zakázané vo väčšine krajín sveta s výnimkou niektorých rozvojových krajín, napríklad v Afrike, kde pomáha v znížení výskytu malárie.
DDT je toxické, ma karcinogénne a mutagénne účinky. Jeho výrobu a produkciu dnes reguluje tzv. Štokholmský dohovor.