Limity pre pitnú vodu: Sb 5 µg/l; Cr 50 µg/l; Cd 5 µg/l; Cu 1000 µg/l (tj. 1 mg/l); Ni 20 µg/l; Pb 10 µg/l; Hg 1 µg/l; Se 10 µg/l; Ag 50 µg/l
- Bez farby, chuti či zápachu
- Chronická otrava, poškodenie orgánov a telesných funkcií
Odstránenie ťažkých kovov z vody
- Princíp riešenia: koagulácia, adsorpcia, reverzná osmóza, špeciálne ionexy reverzní osmóza, speciální ionexy
Ťažké kovy sú napríklad chróm, meď, striebro, olovo, nikel, ortuť, kadmium. V prírode sa voľne vyskytujú len zriedka a vo vode nebývajú dobre rozpustné. V dôsledku kyslých dažďov, priesakov zo skládok alebo v odpadových vodách z priemyslu sa však môžu do vodných zdrojov dostávať.
Ak sa vo vode vyskytujú vo svojej rozpustenej forme, väčšinou sú silne toxické ako pre človeka, tak aj pre vodné organizmy a životné prostredie celkovo. K akútnej otrave (t. j. k požitiu jednorazovej dávky s okamžitými následkami) by nemalo nikdy dochádzať. Hrozbou však môže byť chronická otrava, keď sa pravidelné prijímanie malých dávok po určitom čase prejaví rôznymi zdravotnými problémami (záleží na konkrétnom kovu). Ťažké kovy majú totiž tendenciu kumulovať sa v organizmoch (telo ich nedokáže vylúčiť).
Na odstránenie sa našťastie dajú použiť relatívne jednoduché metódy. Vo vodárenstve sa využíva koagulácia, v prípade menších zdrojov sa potom volí skôr adsorpcia na aktívnom uhlí neo špeciálnych ionexoch, prípadne reverzná osmóza. Základom je však prevencia šírenia týchto kovov do prostredia a do zdrojov vody. Preto je potrebné dôsledne dodržiavať postupy likvidácie odpadových vôd, nevytvárať nelegálne skládky a nebezpečný odpad (napr. ortuťové výbojky) odovzdávať v zberných dvoroch. Je potrebné tiež dobre voliť materiál rozvodov vody.
