Tvrdá voda a vodný kameň

Zvýšená tvrdosť je najčastejším problémom podzemnej vody. Legislatívny limit je však len pre jej minimálnu hodnotu. Odporúčaný limit (2,0 až 3,5 mmol/l) je stanovený len s ohľadom na nutričný význam a iné využitie sa neberie do úvahy. Preto je úplne bežné, že verejným vodovodom sa distribuuje voda s vysokou tvrdosťou. Veľká časť domácností na Slovensku je zásobovaná vodou s tvrdosťou 2 mmol/l a vyššou, čo už je hodnota spôsobujúca problémy (voda s tvrdosťou 1,25 až 2,50 mmol/l je označovaná ako stredne tvrdá).

V domácnostiach pri bežnej spotrebe dochádza pre tvrdú vodu len k malým problémom, ako sú usadeniny vo varnej kanvici, škvrny na pohároch a chrómovaných častiach umývadiel a vaní. Avšak tvrdá voda dokáže veľmi rýchlo zničiť práčku (vodný kameň obalí ohrievacie teleso, čím sa práčka zadrie) alebo bojler (nánosy vodného kameňa ho upchajú). Vodný kameň však postupne zanáša aj bežné potrubie a znižuje tak prietok vody.

V priemysle dochádza k množstvu komplikácií. Čerpadlá, tepelné výmenníky, kotle či filtračné systémy sa zanášajú vodným kameňom, klesá ich účinnosť a môže dôjsť až k ich zničeniu. Následné odstránenie vodného kameňa je náročné, pri jeho odstraňovaní môže dôjsť k poškodeniu zariadenia, pretože z princípu je neuskutočniteľné.

Preto sa najčastejšie voda zmäkčuje iónovou výmenou. Tvrdosť vody sa hneď zníži pri vstupe do objektu a všetky vyššie uvedené problémy sa tým eliminujú. Pitná voda sa zmäkčuje len čiastočne, aby ostala zachovaná jej nutričná hodnota, priemyslová voda sa často zmäkčuje kompletne (takmer na nulovú tvrdosť).