Limity pre pitnú vodu: mangán – 0,05 mg/l, železo – 0,2 mg/l
- Hrdzavý zákal vody či hnedasté zafarbenie
- Železitý zápach a horká pachuť
- Usadeniny v potrubí, armatúrach a spotrebičoch
- Živná pôda pre kolónie baktérií
- Zníženie účinnosti spotrebičov a ďalších zariadení
- Zvýšenie nákladov na prevádzku a kúrenie až úplné zničenie zariadení, ktorými voda preteká
Odstraňovanie železa a mangánu z vody
- Princíp iónovej výmeny, elektrokoagulácie či oxidácie s filtráciou
Zvýšený obsah železa vo vode spoznáme jej zafarbením do hneda. Tento zákal býva aj cítiť a voda má v prípade pitia typickú horkastú železitú pachuť. Sprievodným prvkom železa vo vode býva mangán, ktorého prejavom sú mastné škvrny na povrchu, voda sfarbená do čierna a tmavé usadeniny.
Zdravotné riziká železo a mangán vo vode primárne neprinášajú. Je však veľmi pravdepodobné, že sa tu usídlia kolónie baktérií, ktoré sú príčinou mnohých infekcií a pre ktoré je takéto prostredie živnou pôdou.
Železo a mangán spôsobujú najmä problémy technologické. Usadzujú sa v potrubí, armatúrach, bojleroch, kotloch a pri odbere vody sa vyplavujú ako hrdzavý alebo tmavohnedý zákal. V prípade zariadení, ktorými voda so zvýšeným obsahom železa a mangánu preteká, dochádza k zvýšeniu nákladov na prevádzku a kúrenie a aj k ich zničeniu.
Železo a mangán sa najčastejšie vyskytujú v podzemnej vode. Vďaka korózii rozvodov vody sa však môžu vyskytnúť aj v teplej úžitkovej vode alebo v chladiacich okruhoch.
